Neľahký štart do života

Simonko sa narodil predčasne, v 36. týždni tehotenstva. Vážil len 2160 gramov a meral 43 centimetrov. Napriek tomu však podľa klinického vyšetrenia zodpovedal 38. gestačnému týždňu. Bol maličký, krehký… no keďže aj náš prvorodený syn mal po narodení podobné miery, v tej chvíli nás to príliš nevyľakalo.

Po pôrode som si ho však mohla privinúť len na pár krátkych minút. Potom ho museli okamžite odviezť a umiestniť do inkubátora, kde mu poskytli potrebnú starostlivosť, pretože mal zrýchlené dýchanie. Vstupné vyšetrenia navyše ukázali závažnú polycytémiu (príliš veľa červených krviniek v krvi), hypoglykémia (nízka hladina glukózy v krvi) a trombocytopénia (nízky počet krvných doštičiek).

Úprimne, sama som presne nevedela, čo všetky tieto diagnózy znamenajú. Mala som však dôveru v lekárov a snažila som sa zostať pokojná. Popritom som sa sama zotavovala po pôrode a niesla v sebe smútok z toho, že niekoľko dní neuvidím nášho staršieho syna, keďže pôrod prišiel nečakane a všetko sa zomlelo príliš rýchlo.

Po piatich dňoch sa Simonkov stav výrazne zlepšil. Pamätám si ten okamih, keď mi ho konečne mohli priniesť na izbu. Od tej chvíle sme už boli spolu.

Z nemocnice nás prepustili po týždni. Komplikácie, ktoré Simonko mal po narodení, sme – ako sa hovorí – nechali za dverami nemocnice. Aspoň sme si to tak ešte dlhé mesiace mysleli…